✔ Vďaka svojej pórovitosti zvyšuje schopnosť pôdy zadržiavať vlhkosť a zároveň sa prevzdušňovať. Spolu s vodou zadržiava aj živiny v nej rozpustené.
✔ Minerálne látky môže viazať aj chemicky a vytvárať tak komplexy obdobné tým, z ktorých sa skladá humus.
✔ Jeho obrovský vnútorný povrch je substrátom pre bohaté mikrobiálne osídlenie pôd. Navyše samo biouhlie obsahuje všetky živiny, ktoré obsahovala pôvodná biomasa. Na rozdiel od popola, v ktorom zostanú len alkálie (draslík, vápnik, horčík), obsahuje uhlie tiež fosfor a síru. Množstvo dusíka býva polovičné ako v pôvodnej biomase.
✔ Pri rozklade organickej hmoty podporuje biouhlie humifikáciu oproti mineralizácii, čím podporuje vznikanie humusu pri kompostovaní.
✔ Vďaka svojej vlastnosti priťahovania a zadržiavania pôdnych živín biouhlie potenciálne znižuje požiadavky na hnojivá. Náklady na hnojenie sú preto minimalizované a hnojivo (organické alebo chemické) sa v pôde udrží dlhšie.
✔ Biouhlie tiež zvyšuje úrodnosť kyslých pôd. Kyslosť (pH) biouhlia súvisí s druhom biomasy, z ktorej je vyrábaný. Väčšinou sa biouhlie chová zásadito a tlmí tak kyslosť pôdy podobne ako vápno alebo popol.
Obrábaním pôd sa počas rokov a storočí ich vlastnosti skôr zhoršovali, orbou i odvodňovaním v nich ubúdalo organického uhlíka, zhoršovali sa ich schopnosti rýchlo zachytávať vodu, zhutňovali sa. Degradácia pôd je aj naďalej významným zdrojom oxidu uhličitého v ovzduší. Rozvoj výroby a aplikácie biouhla v poľnohospodárstve a lesníctve po celom svete dáva reálnu šancu tento proces zvrátiť. Obsah uhlíka v ovzduší tak možno veľmi ovplyvniť. To je zrejmé aj z toho, že v pôdach je obsiahnutých asi štyrikrát viac uhlíka ako v ovzduší. Odhady možného tempa zachytávania uhlíka do pôd v podobe biouhla sú zatiaľ dosť neisté, ale usudzuje sa, že by mohlo činiť asi jednu gigatonu uhlíka ročne. Tým pádom je využitie biouhlia v poľnohospodárstve a lesníctve jedným z významných spôsobov znižovania emisii a CO2 v ovzdušií.